Mágia bez pomôcok

Pôvodne som nechcela duplikovať články z minigrimi, ale predsa len to urobím: pre všetkých bosorákov a tých, čo chcú mágiu pochopiť (aby si vedeli sami odpovedať na nejasnosti a otázky) sem vkopírujem dva články, ktoré ozrejmia, ako to vyzerá s mágiou na energetickej úrovni: Zákon príťažlivosti (rezonancie) a Sedem základných zákonov Univerza.

Odporúčam vám ich prečítať si ich… Pomôžu vám nájsť v sebe pokoj, mier a silu vystáť život taký, ako ho máme, bez toho, aby sme potrebovali každých 5 minút pichať ihly do nejakej voodoo bábky… Čiže inými slovami: ako vyzerá mágia, keď sa dajú bokom všetky pomôcky a prostriedky  a srandičky a “izé” a zostáva len čistý, nespútaný a cielený úmysel…

Ak by ste chceli zneužiť tieto zákony na poškodenie inému, malé varovanie – všetci sme len navzájom sa dotýkajúce energetické polia v obmedzenom priestore. Keď sa naše energetické pole z dôvodu “lebo ja chcem!” celou silou neuvážene potlačí doprava, všetky ostatné musia uhnúť a pretože nemajú kam uhnúť, v konečnom dôsledku nás o to pevnejšie priškripnú z ostatných strán…

Zákon príťažlivosti

Toto tu bude zmeska Boba Doyla (Wealth Beyond Reason a CD ROM The Law of Attraction) a Gregga Bradena (Der Realitäts-Code, v angličtine The Spontaneous Healing of Belief), ale v tej druhej som len na strane 27, takže nic moc… No a navyše to ešte okorením Shafinom de Zane a jeho e-mailovýmo kurzom, aby sme mali pestrosť. (Ale vlastne je to fuk. Všetci tvrdia to isté. Buď od seba opisovali , alebo majú pravdu. Môj ciťák hovorí, že to druhé…)

Takže, ideme na to!

1. Sme zrkadlo i tvár v ňom
2. “To som vytvoril ja“
3. Musíme vedieť, ako žiadať
4. A ako začať?
5. Ale malé varovanie…

Sme zrkadlo i tvár v ňom

Začnem Greggom Bradenom, ktorý spochybňuje existenciu nejakej „objektívnej“ reality „tam vonku“. Opiera sa pritom o citát mystika Djalala od-Din Muhammada Rumiho: „Sme zrkadlo i tvár v ňom“. Odvoláva sa na niečo ako Heisenbergov princíp, ak si to správne pamätám – že neexistuje niečo ako nezúčastnený pozorovateľ deja. Že jeho pozorovanie mení samotný pozorovaný proces. Kedysi, keď som to čítala, tak sa tam písalo, že nejaké pozorované čiastočky sa správajú inak podľa toho, ako čo ich pozorujeme: ak ich pozorujeme ako vlnenie, správajú sa ako vlnenie, ak ich pozorujeme ako čiastočky, správajú sa ako čiastočky. Tam môj výlet do kvantovej fyziky skončil, ale Braden na mňa vybafol 5 „faktov“ (v uvodzovkách, pretože mu môžem len veriť), ktoré dokladajú, že sme súčasť pozorovaného procesu:

1. skutočnosť: Univerzum, náš svet a naše telá pozostávajú zo spoločného energetického poľa, ktoré má mnoho názvov: božská matica („divine matrix“; odtiaľ všetky tie ezoterické pindy o „matrixe“, lebo si nikto nedal tú námahu preložiť to do normálnej reči), Pole, kvantový hologram, Príroda, Boh a ja neviem čo ešte. Nehnevajte sa, ak si zvolím označenie Pole.

2. skutočnosť: V Poli sa „veci“, ktoré boli najprv vzájomne prepojené a potom oddelené, správajú ako keby boli vzájomne ešte stále prepojené.

3. skutočnosť: Ľudská DNA má priamy vplyv na to, čo sa deje v Poli, a to spôsobom, ktorý zdanlivo protirečí známym zákonitostiam priestoru a času.

4. skutočnosť: Ľudské presvedčenia (a s nimi spojené pocity a emócie) majú priamy vplyv na DNA, ktorá zas má vplyv na to, čo sa deje v Poli.

5. skutočnosť: Keď zmeníme svoje presvedčenia o vlastnom tele a svete okolo nás, prenesie Pole tieto presvedčenia do reality, ako ju vnímame.

Braden hovorí, že všetci máme vrodenú schopnosť meniť realitu, len ju zabudneme používať. Niekedy sme potom bezmocné obete okolností, inokedy tvorcovia okolností – a to, v ktorej role sa práve nachádzame, závisí od rozhodnutí, ktoré sme v živote robili – rozhodnutí, ktoré sa zakladali (a zakladajú) na našich presvedčeniach.

Braden: S niekoľkými málo výnimkami spočívajú naše presvedčenia na tom, čo do nás hustila veda, história, náboženstvo, kultúra a naša rodina. Čiže podstata našich presvedčení spočíva v tom, čo nám sprostredkovali iní ľudia. A teraz: Ak náš život spočíva na našich presvedčeniach – čo ak sú tieto presvedčenia nesprávne?

Čo ak zažívame život cez okuliare zbytočných obmedzení a mylných predpokladov, ktoré vyvinuli iní ľudia v priebehu generácií, storočí a tisícročí? Historicky sme podedili predpoklad, že sme len maličké a nevýznamné zrniečka života, ktoré sú obmedzené zákonmi priestoru, atómov a DNA a ktoré zažívajú len kratučký okamih v čase. Toto presvedčenie vychádza z toho, že počas jediného ľudského života málokedy vieme dosiahnuť viditeľné zmeny v prostredí a že Univerzum si ani nevšimne, keď už nebudeme… Takto to znie tvrdo, ale v podstate je to naše základné presvedčenie a vedie nás k tomu, že sa zoči-voči životu cítime malí a bezmocní.

A v tomto bode necháme prihrievať polievočku aj pána Shafina de Zanea, ktorý tvrdí, že realitu možno predefinovať (je to čiastočne preložené, prerozprávané a krátené, ale ponechala som rozprávať jeho osobu):

„Je to možné preto, lebo… všetko, čo vidíš naokolo, si vytvoril TY. Všetko!

Môže to byť celkom neobvyklá predstava pre vás alebo ste ju možno už počuli, ale ubezpečujem vás, že to nie je žiadne zbožné želanie ani svojpomocná rada. Táto koncepcia tvorí podstatnú súčasť kvantovej fyziky a experimenty nespochybniteľne dokázali, že práve „ľudské vedomie“ vytvára materiálnu realitu.

Bez TEBA tam vonku vlastne nie je vôbec NIČ. Teda, aspoň nič „materiálne“. Univerzum je len brečka informácií a energie [toto predčítam anjelom, až ma najbližšie dohrejú ] existujúcich v stave nekonečnej možnosti, ktorú naše vedomie premieňa na hmotnú, fyzickú realitu, ktorej hovoríme „skutočnosť“.

Počkaj, pŕŕŕ, Shafin… To azda znamená, že som si zhmotnil svoju zlomenú nohu?! Že som si „pritiahol“ neúspech, núdzu a boj o prežitie?! Značí to, že som zodpovedný za všetko, čo sa mi deje?

Nuž, rád by som vám dal jednoduchú odpoveď, ale táto odpoveď má veľa rovín. Krátka odpoveď znie: Áno! Vy si vytvárate svoju realitu, každý kúsoček z nej. Vy si vyberáte z možností tú jednu. Vy zhmotňujete veci do svojho života… Bez „vy“ neexistuje doslova nič z toho, čo dnes je.

Skúste to pochopiť:

Ako som už povedal, svet, ktorý vnímame naokolo, má veľa úrovní existencie. [Gabriel: „Realita je mnohovrstvová.“] Najbližšia rovina je tá, ktorú vidíme, počujeme, voniame a cítime dotykom. To je materiálna rovina. V materiálnej rovine sme všetci vzájomne oddelené bytosti a objekty a pohlavia a osobnosti… V tejto rovine sa všetko riadi tradičnými zákonmi fyziky, Newtonovými troma zákonmi pohybu, ktoré v podstate hovoria: veci sú navzájom oddelené a nepohnú sa samy od seba, kým ich nejakým zásahom externej sily nezohrejeme, nespálime, nepostrčíme, nepotiahneme alebo s chuťou nenakopneme. Ak sa zapodievate len s touto rovinou reality, potom chápete, že všetko má príčinu a následok, že všetko sú to samostatné individuálne predmety a ak chcete, aby sa niečo udialo, musíte na to vynaložiť nejakú formu práce (alebo výmeny energie).

Hmotná realita je tá, čo má tie atómy a molekuly a tieto vyzerajú v učebniciach ako drobné slnečné systémy s elektrónmi krúžiacimi okolo drobného jadra v strede. Vyzerá to, že všetko má svoje miesto a všetko má absolútny zmysel.

Ovšem toto nie je jediná rovina reality. Keď sa pozrieme bližšie na atómy a molekuly, ktoré robia nás, nášho psa, naše BMW Z4, hory a hviezdy, vidíme, že ten model, ktorý nás v škole učili, nie je vôbec správny. Neexistujú drobné guľôčky elektrónov obiehajúce nejaké jadro! Ale čo tam je potom? Je tam len hmlistý oblak elektrického náboja. No fajn, poviete si, nič mimoriadne! Tak tam je miesto drobných elektrónikov nejaký oblak. A? Nuž, podstatné je, že tento oblak nie je taký, ako tie na nebi, ale je to oblak MOŽNOSTÍ!

Tu to začína byť zaujímavé. Takýto oblak možností znamená, že tam nie je elektrón na nejakom určitom mieste v čase – nie je nikde a je VŠADE. Je to oblak možností, ktoré môžu byť hocikde a všade. A práve vstupujeme do sféry kvantovej fyziky…

Tak si poviete – okej, miesto elektrónov máme oblak, ale aspoň je tam v strede to jadro. Hm… Tak po prvé, to jadro je také malé ako futbalová lopta uprostred obrovského štadiónu. A po druhé, tradične sa učíme, že pozostáva z protónov a neutrónov. Keď sa však na to pozrieme bližšie, pozostáva zo subatomárnych častíc ako quarky, leptony a všeličo… ale hlavne fotóny, čiže SVETLO. Blikajúce a skomierajúce v okamihu existencie.

Kvantová úroveň reality sa nespráva podľa bežných zákonov tradičnej fyziky. Na tejto úrovni VŠETKO existuje v stave čistého potenciálu, v stave nekonečných možností. Čo z nich sa stane „realitou“, o tom rozhoduje „pozorovateľ“…“vedomie“… „ty“!

Tak čo je potom to vedomie? A kde existuje? Ak všetko je v stave čistého potenciálu, kto tento potenciál premieňa na realitu? A to nás privádza k tretej úrovni reality – k spirituálnej realite. A spirituálna realita je oblasť univerzálneho JEDINÉHO vedomia, ktoré obklopuje, udržiava, tvorí, obsahuje… a JE všetko.

Je to to jedno vedomie, ktoré existuje mimo priestoru a času, je „nelokálne“ a „nekauzálne“, bez začiatku a konca, univerzálne a „zdroj“ všetkej reality. Tento Zdroj je súčasťou všetkého. To znamená, že neexistuje nič, čoho súčasťou by nebol. To značí aj to, že TY si tiež jeho súčasťou.

No dobre, pekné predstavy, ale ako nám pomôžu v osobnom živote? Nám dobrú a zlú správu. Tá dobrá: predefinovanie našej reality je tá najjednoduchšia vec, ktorú sa možno naučiť. Je jednoduchá, lebo leží v našej prirodzenosti. Boli sme „vytvorení“ s možnosťou robiť to. Môžeme to robiť kedykoľvek. Ale…

… tá zlá správa je, že následkom masívneho ľudského programovania, ktorému sme boli vystavení, a následkom nesprávnych predstáv a presvedčení a programovania podvedomia to pravdepodobne chvíľu potrvá, než budeme schopní túto zručnosť využiť.”

A načo celý tento zdĺhavý úvod? Pretože „energia nasleduje pozornosť“, ako hovoria taoisti. Ak niečomu veríme, vyhľadávame to v dianí okolo nás. Ak niečomu neveríme, všetko interpretujeme z tohto uhla. Ak chceme zhmotňovať, musíme si najprv pripustiť, že to ide, že pre to sú vytvorené podmienky a že my k nim máme prístup! Bob Doyle tomu hovorí:

„Môj systém presvedčení jednoducho nepripúšťal možnosť mimoriadnych udalostí, ako keby tieto boli „príliš veľké“ na to, aby sa mohli stať mne. Všetko to vyzeralo „príliš dobré na to, aby to bola pravda“… Ešte dnes množstvo ľudí behá po svete s nastavením príliš dobré, než aby to bola pravda. A všetko je to o tom, mať pravdu.

Ale slúži nám tento skepticizmus? U mňa osobne bol môj skepticizmus obranný mechanizmus. V konečnom dôsledku som neveril v nič. Nemohol som byť sklamaný! Mohol som stále mať pravdu!

Ale za akú cenu?“

Porozmýšľajte o tom. Ako vyzerajú vaše vlastné presvedčenia? A hľadajte v nich náznak príliš dobré, než aby to bola pravda…

Cvičenie 1: Na záver prvej časti vám ponúkam meditáciu od Shafina de Zanea, ktorá je taká absolútne nádherná, že ju sem dám aj v angličtine pre tých, ktorí jej rozumejú, pretože prekladom som kdečo mohla skresliť:

„Tvárou v tvár ťažkostiam, neistote a protikladným zmyslovým vnemom čoraz viac rozpoznávam magickú, nekonečnú a podporujúcu realitu, v ktorej žijem. Chápem, že nie som udalosti môjho života. A aj keď sa to možno cíti inak, ale viem, že som to, čo presahuje všetky hranice života a smrti; som moje vedomie a mám schopnosť tvoriť. Ďalej chápem a uznávam, že žiť v tejto magickej realite ako Výtvor medzi svojimi Výtvormi je absolútne dobrodružstvo. A v tejto milujúcej a magickej realite moje myšlienky vytvárajú hmotu, sny sa stávajú skutočnosťou a láska vždy víťazí. Preto, ako stále viac objavujem silu, ktorá vo mne drieme, sľubujem ju používať pre lásku, svetlo a prospech všetkých. A sľubujem sám sebe, že budem mať rád a budem šťastný za každú cenu, bez ohľadu na to, čo k tomu treba urobiť, a budem cítiť toleranciu a láskavosť voči celému zvyšku sveta. Tak bude.“

A anglická verzia:

“In the face of difficulty, uncertainty and conflicting sensory information, I recognize more and more the magical, infinite, nurturing reality that I live in. I understand now that I am not the events of my life. And even if it may feel otherwise, I recognize that I am that which transcends all the borders of life and death; I am my consciousness and I have the power to create. I further recognize that living within this magical reality, as a Creation among my Creations, is the ultimate adventure. And in this loving and magical reality my thoughts create matter, dreams come true and love conquers all. Therefore, as I recognize more and more the power that is within me, I pledge to use them for love, light and the benefit of all. Finally, I promise to myself to love and be happy, at all costs, no matter what, with compassion and kindness for All. So be it.”

Ja som si to vytlačila (veľkým písmom) a dala na pracovný stôl tesne vedľa obrazovky počítača. Každý deň si to niekoľkokrát čítam. Keď sa dá, meditujem nad tým. Odporúčam vám urobiť to isté – pomaly sa vaše nastavenie príliš dobré, než aby to bola pravda začne meniť na a prečo nie?

„To som vytvoril ja“

Opakovanie: Všetko na svete je založené na energii. Celý vesmír sa dá rozložiť na čiastočky, ktoré sú energia. Naše telo, náš pes, naša posteľ – všetko sú to rôzne konfigurácie energie.

Energia vibruje na rôznych vlnových dĺžkach. My, ľudia, vnímame veci ako „fyzické“, keď vibrujú v istom frekvenčnom pásme. Veci vibrujúce vo vyšších frekvenčných pásmach sa pre nás stávajú menej „viditeľné“. Napríklad myšlienky vibrujú v oveľa vyšších frekvenciách ako stolička a nie sú pre oko viditeľné – ale napriek tomu existujú.

Energia priťahuje podobne vibrujúcu energiu. Inými slovami: tie frekvencie, na ktorých energia vibruje, vyhľadávajú a priťahujú k sebe podobne vibrujúce frekvencie. Je to ako dve ladičky: keď rozozvučíte jednu a dostanete ju do istej blízkosti druhej, rozozvučí sa automaticky aj tá druhá – bez toho, aby sme sa jej dotkli… Všetko je to energia: ladička, zvuk i myšlienka, ktorá vám práve prebleskla hlavou. Všetko je to len energia. My sme energia a vibrujeme – a podľa toho k sebe priťahujeme!

A zasa opakovanie: Nič, čo vidíme, nie je „realita“, ale len naše vnemy a interpretácie oceánu energie okolo nás, nazývaného Univerzum/vesmír. Sme ako rádioprijímače – prijímame tie frekvencie, ktoré sú v rámci pásma, na ktoré sme „naladení“!

Naše energetické vibrácie pôsobia ako magnet na podobné energetické vibrácie.

Ak je to tak, tak čo potom kontroluje naše vibrácie? Ako sa môžeme „preladiť“ na vlnovú dĺžku, ktorá k nám pritiahne to, čo si prajeme?

Naše myšlienky a emócie určujú, ako vibrujeme – a teda aj čo k sebe priťahujeme.

Príklad? Okej: mali ste už niekedy deň, ktorý začal zle už zobudením – a potom tak pokračoval? LOA to ľahko vysvetlí: ráno sa stane niečo, čo interpretujeme ako „zlé“. To v nás vyvolá negatívny pocit. Ten aktivuje magnet, ktorý bude negatívny pocit stále „dobíjať“ novými zážitkami. No a tak pripálime ráno mlieko, cez mesto pôjdeme na červenú vlnu, povadíme sa so šéfom, atď. Nie je to náhoda – to je to, čo sme si pritiahli!

Skutočnosť je taká, že sme urobili zlú voľbu, keď sme negatívne zareagovali na tú prvú vec. Mohli sme si vybrať, ako na tú vec zareagujeme, ako ju budeme interpretovať, či sa sústredíme na jej negatívnu stránku, alebo na nej nájdeme aj niečo pozitívne… Len čo sme si však zvolili reakciu, zákon rezonancie (LOA) začal „magnetizovať“ k nám veci, ktoré budovali na tejto reakcii, napájali ju energiou a zosilňovali, aby vydržala čo najdlhšie…

Ak by sme si boli vybrali priaznivú interpretáciu alebo sa boli radšej potešili, začali by sa k nám priťahovať dobré veci – a to v miere, do akej by sme vedeli precítiť tú pôvodnú radosť.

Funguje to zakaždým; preto sa tomu hovorí zákon.

A „zákonom“ je všetko jedno! Pre zákon neexistuje rozlíšenie „dobrý“ a „zlý“. To sú len osobné pocity, založené na našich vnútorných presvedčeniach.

Zákon rezonancie jednoducho perfektne reaguje na to, ako vibrujeme. Problém je, že ako spoločnosť sme sa naučili vibrovať negatívne. Naša predstava „reality“ je, že život je ťažký a že ak niečo chceme, musíme sa pre o to náramne snažiť. A tieto presvedčenia budú tvoriť našu pravdu v tej miere, v akej ich prijmeme za svoje vlastné. Čo je horšie, celý život budeme nachádzať pre ne „dôkazy“. Prečo? Lebo zákon rezonancie k nám bude prinášať viac takých situácií, ktoré sú podobné vibrácii, na ktorej sa nachádzame – vibrácii našich myšlienok, presvedčení a predovšetkým pocitov.

To neznamená, že sme si vedome vyžiadali negatívne situácie, v ktorých sa nachádzame. Nesmieme si zamieňať „priťahovanie“ vecí s „tvorením“ vecí. Väčšinou k sebe negatívne skúsenosti priťahujeme tým, že si neuvedomujeme, že sami si spôsobujeme svoje zážitky tým, čo do sveta vysielame ako našu momentálnu vibráciu. Niekedy dokonca nemáme ani na výber! Ak niekto vyrastá v krajine, kde vládne bieda a hlad a na každú korunku treba drieť ako blázon, presvedčenie o biede a hlade a námahe ako základnom stave existencie je v ňom tak hlboko zakorenené, že ho so sebou prenesie i do krajiny, kde vládne blahobyt. Nebude si všímať príležitosti, kedy by bez námahy mohol niečo dosiahnuť, pretože to nespadá do jeho vnemového filtra „treba drieť ako kôň“ – a nevyužije ich, nebude schopný vybudovať si blahobyt, pretože „ešte som sa dostatočne nevynasnažil“. To isté platí o veciach lásky, ak niekto vyrastal v citovo chladnom prostredí. Vlastne to platí o všetkých našich skúsenostiach z detstva a presvedčeniach, ku ktorým skúsenosti viedli. Možno vedome nepriťahujeme realitu bez biedy a námahy, ale nepriťahujeme ani realitu hojnosti a pohody!

Ak sa nám teda nepáči, čo sme si pritiahli doteraz do života, ako to zmeniť?

Zasa späť k zákonu rezonancie: energia priťahuje podobnú energiu. Nepriťahuje „dobrú“ alebo „zlú“ energiu. Priťahuje podobnú energiu. Ak sa sústreďujete na to, čo nechcete, tak tým o to silnejšie vibrujete! Tieto vibrácie ako magnet priťahujú viac toho istého – a život sa stáva nekonečným cyklom negatívnych zážitkov! Prečo by to aj malo byť inak, keď si vlastne o nič iné nežiadate?

Poobzerajte sa okolo seba. Všetko, čo tvorí vašu realitu, ste si „pritiahli“ na základe vibrácie, ktorú vysielate. Väčšinu z toho ste si pritiahli celkom nevedome. Nerobíte vedome nič pre to, aby ste do svojho života dostali veci, ktoré v ňom sú, ale aj tak ich sústavne priťahujete. Fungujete na autopilote.

Vaša súčasná realita je výsledok toho, čo si myslíte, čo cítite a v čo veríte. Tieto veci sa vyvinuli zo skúseností, ktoré ste doteraz mali. Nepritiahli ste si súčasnú realitu vedome, pretože ste ani netušili, že sa to dá – jednoducho ste robili to čo ostatní. Počúvali ste svojich rodičov a integrovali ste ich presvedčenia. Počúvali ste svojich učiteľov a integrovali ste ich presvedčenia. Celý svoj život ste absorbovali myšlienky, pocity, názory a postoje iných a tým ste formovali svoj vlastný systém presvedčení.

Váš systém presvedčení má obrovskú moc nad vašimi pocitmi a tým aj nad tým, ako vibrujete. Preto priťahujete, čo priťahujete… vaše presvedčenia skutočne ovplyvňujú to, čo je pre vás možné, ale v podstate nie sú nič iné než myšlienkový proces a ten možno zmeniť! Ak ho zmeníte, zmení sa vaša vibračná frekvencia a do vášho života sa môžu dostať nové skúsenosti.

Než s tým však začneme, musíme prevziať zodpovednosť sa to, že sme si pritiahli to, čo dnes máme. Nemusí sa nám to páčiť, nemusí nás to tešiť a už vôbec na to nemusíme byť hrdí – ale musíme sipriznať, že nezávisle od toho, či sa námto páči alebo nie, sme vo vibračnej rezonancii (=súzvuku) s naším vnímaním reality, lebo inak by sme ju takto nevnímali!

Samozrejme, môžeme to aj neprijať. Môžeme poukázať na mnohé svetové udalosti a povedať, že nie sme zodpovední za to, že sa dostali do nášho života! Na druhej strane však musíme pripustiť, že na istej vibračnej úrovne sme im UMOŽNILI vstúpiť do nášho života. Prirodzene, to neznamená, že sme ich chceli, že sme o ne vedome požiadali. To len znamená, že z nejakého dôvodu sme boli vo vibračnej rezonancii s týmito situáciami, ktoré sa do nášho života dostali.

Musíme vedieť, ako žiadať

Ak chcete dostať to, po čom túžite, musíte vedieť, ako si o to požiadať.

Nezabudnime: celé je to o tom, aby sme boli ten najlepší „magnet“, ako len dokážeme. Naša vibračná frekvencia určuje, čo k sebe pritiahneme, a tá je naviazaná na pocity, ktoré zažívame.

Kľúčom k všetkému je teda emócia. Je to jedinečná energia, taká, ktorú na fyzickej úrovni skutočne dokážeme cítiť. Vlastne vieme vycítiť, že „magnet“ pracuje…

Ak o niečo žiadame a naša žiadosť je zabalená do obáv, potom pritiahneme k sebe okolnosti, ktoré budú udržiavať alebo dokonca znásobovať pocit obáv.

Vlastne, keď o niečo žiadame a okamžite sa snažíme predstaviť si spôsob, ako to dostaneme, tak sme práve veľmi účinne neutralizovali našu žiadosť. Vysielame Univerzu signál „netráp sa, Univerzum, ja si to už nejako vymyslím sám(a)!“ A potom chytáme nervy, prečo to ide tak pomaly alebo vôbec nie! Snažíme sa celý proces intelektualizovať.

My a naše ego („egúšik“, ako tomu hovorí Aurík ) nie sme zďaleka takí chytrí ako Univerzum. Veci podstatne urýchlime, ak mu jednoducho vystúpime z cesty a nebudeme zavadzať.

To najdôležitejšie, čo sa o „žiadaní“ môžeme naučiť, je, že to ani zďaleka nie je ústne alebo písomné požiadanie, ale skôr byť našou naplnenou žiadosťou!

Mnohokát, keď o niečo žiadame, nachádzame sa vo vibračnom stave „nemám to“ – veď prečo by sme inak žiadali? Ale podstatné je zadefinovať si, čo chceme, a potom sa stať tým, akoby sme to už dosiahli. Tým sa zmení naša vibrácia na takú, ktorá bude skutočne priťahovať to, čo chceme.

Celý proces pozostáva z pár krokov. Musíme si však uvedomiť, že v tomto procese jednoducho neslobodno „preskočiť“ niektorý krok. Buď ich urobíme všetky – alebo sa nečudujme…

Krok 1: Vyjasnime si, čo NECHCEME

Pre mnohých ľudí je ťažké rozhodnúť sa, čo chcú, pretože sme nacvičení nikdy sa tým nezapodievať príliš dlho. Obvykle však vieme veľmi rýchlo povedať, čo nechceme. Fajn, čo? Všetku našu energiu upriamujeme na to, o čo nestojíme… a čudujeme sa, že sa nám toho dostáva čoraz viac!

„Nechcem byť bez peňazí!“
„Nestojím o tento vzťah!“
„Nechcem mať nadváhu!“

Nuž, nerada, ale predsa pripomeniem – energia nasleduje pozornosť a zhmotňuje to, na čo sa naša pozornosť a s ňou spojené emócie upriamujú!

Napriek tomu je to dobrý východiskový bod, od ktorého sa môžeme odraziť. Keď začneme mať zasa pocit „toto nechcem“, okamžite sa sami seba spýtajme, ako by vyzeral protiklad situácie „toto nechcem“?

Keď si vyjasníme, čo nechceme, môžeme prejsť na krok 2:

Krok 2: Definujme, čo CHCEME, a napíšme si to!

Nechceme pokazené auto? Tak si poďme okamžite predstaviť to auto, ktoré by nás čo najviac potešilo!

Je veľmi dôležité dať naším predstavám toho, čo chceme, nejakú fyzickú podobu – a na to existuje viacero spôsobov.

Mnoho ľudí si zbiera obrázky, ktoré pre nich predstavujú ich prianie, a robí si z nich koláž alebo ich špendlí na korkovú nástenku a drží si ju stále na očiach. Iní ľudia si robia zoznam, ďalší si nakreslí obrázok, napíše si pesničku alebo príbeh, v ktorom všetko nastane. Všetky tieto metódy fungujú výborne (pokiaľ nemáme v sebe nejaké skryté presvedčenie, ktoré naše snahy sabotuje – ale o tom až v kroku 4). Vytvárajú „priestor príťažlivosti“. Podmienka je, aby samotný proces bol vzrušujúci, zábavný a príjemný! Keď začneme upresňovať podrobnosti toho, čo skutočne chceme, naše vibrácie vzrastú a začneme vysielať ako supersilný magnet! Rýchlosť, s ktorou sa potom priania zhmotňujú, je závratná.

Má to len jeden maličký zádrhel – nesmieme začať špekulovať nad tým, ako sa veci do nášho života dostavia. (Hovorím z vlastnej skúsenosti. Týmto som celú materializáciu pokazila.) Musíme sa celkom vzdať snahy kontrolovať situáciu. Toto je rozhodne najťažšia časť celého, pretože ľudia chcú veci kontrolovať. Koľkokrát som už na Bosoráckom receptári rozoberala otázky „do koľkých dní sa kúzlo naplní?“ (V horších prípadoch „do koľkých minút sa kúzlo naplní?“) Chceme veci, chceme ich rýchlo a chceme ich presným spôsobom. Ale ak začneme zhmotňovať pomocou zákona rezonancie, potrebujeme len „chceme veci“ a rýchlosť a spôsob už musíme prenechať Univerzu… a to nebýva vždy jednoduché!

Možno máme teraz nutkanie celý tento krok preskočiť – proste si predstavíme, čo chceme, a ide sa ďalej! Tak toto nefunguje… Keď už nič iné, tak si to aspoň zapíšme. Mať predstavu len v hlave nestačí:

• Zapísanie vecí prenáša našu predstavu do fyzickej podoby.
• Písanie nám pomáha vyjasniť si naše prianie a zjemniť jeho detaily a premieňa prianie na presné parametre, podľa ktorých zistíme jeho naplnenie.
• Keď si prianie zapíšeme, osamostatňuje sa a môže existovať bez všetkého toho balastu, ktorý obvykle v hlave nosíme ohľadne toho, čo to vlastne chceme.

Neexistujú pravidlá pre to, aký podrobný takýto zoznam má byť. Jediná podmienka je, že proces tvorenia tohto zoznamu alebo vizualizačnej pomôcky nás má dostať do vibračného stavu, akoby sme tieto veci UŽ MALI.

Mali by sme pri písaní postupovať ako pri afirmáciách: mali by sme písať v prítomnom čase, nie v budúcom, teda akoby sme danú vec už mali. Miesto „chcem nové auto“ teda „mám nové auto“. Ale aby sme mali úspech, chceme urobiť ešte jeden krok naviac – chceme v našich slovách vyjadriť emócie, pretože keď to urobíme, vyvoláme tým emócie v nás samých a posúvame sa do toho vibračného pásma, z ktorého si niečo chceme pritiahnuť!

„Cítim strašné nadšenie zakaždým, keď nasadám do svojho nového auta.“
„Milujem vôňu mäkkej, čistej kože, ktorá napĺňa moje zmysly počas šoférovania.“

Čím dlhší a podrobnejší bude náš zoznam, tým pravdepodobnejšie sa dostaneme do vibračného stavu, v ktorom začneme predmet našej túžby priťahovať.

Ale čo ak pri písaní máme pocit, že sami sebe klameme? Ak máme pocit, že tie vyjadrenia nie sú pravdivé? Mohli by sme sa pritom cítiť negatívne a to rozhodne nie je vibrácia, o ktorú by sme stáli, nie?

Tento zlý pocit je príznak existujúceho odporu – signál, že náš súčasný systém presvedčení nie je v súzvuku s tým, čo píšeme. Ako na vec v takomto prípade, to nájdeme v kroku 4.

Krok 3: Preciťujeme naplnenie nášho priania

Ak chceme vysielať vibráciu, ktorá k nám má pritiahnuť predmet našej túžby, musíme sa emocionálne i mentálne uviesť do stavu, akoby sme ho už mali. Ak vieme v sebe vybudiť tie isté meócie, ktoré by sme mali, keby sa nám prianie naplnilo, tak sa vibračne zlaďujeme s realitou naplneného priania a stávame sa tým správnym „magnetom“.

To si vyžaduje istú mieru vizualizácie, hoci to nutne neznamená, že musíme veci vidieť, i keď vidieť hodne pomáha. Chceme však zapojiť do vizualizácie všetky zmysly: chceme aj počuť, chutnať, cítiť, voňať a vidieť našu naše naplnené prianie. A chceme v tomto stave zostať čo najdlhšie, ako len dokážeme. Čím dlhšie totiž zotrvávame v tomto stave, tým „magnetickejšími“ sa stávame!

Ako sa do tohto stavu dostaneme?

Už som spomenula, že písanie si predstáv hodne pomáha.

Ďalšia dobrá metóda je meditácia. Ukľudníme svoju myseľ a oddáme sa vykresľovaniu si stavu, kedy už máme, čo chceme.

Pre ľudí, ktorí nedokážu meditovať, existujú pomôcky ako brainwave entrainment (binaurálne nahrávky uvádzajúce nás do stavu hlbokého uvoľnenia). Pustíme si takú nahrávku (obvykle alfa-vlny, ale u niektorých ľudí vrátane mňa, ktorí bežne zrejme fungujú v alfa-stave, je lepšie pustiť si theta vlny; aspoň u mňa to zaberá stopercentne).

Krok 4: Uvoľníme sa a necháme plynúť

Tak toto je bezpochyby tá najťažšia časť pre väčšinu ľudí. Konečne – ako môžete niečo chcieť z plného srdca a potom sa od toho odpútať?! Ako vám môže nezáležať na tom, či to dostanete alebo nie? Znie to ťažko, ale nemusí to byť ťažké…

V tejto etape je to všetko o odpore – či ho rozpoznáme a ako s ním budeme narábať. Keď hovoríme o tom, že „necháme veci plynúť“, tak to vlastne znamená odstrániť odpor, ktorý sa vibračne nezhoduje s naším prianím.

Preto toľko hovoríme o odpore, pretože to je vlastne JEDINÁ skutočná príčina, prečo už dnes nemáme to, čo si želáme! Takže nástroje, ktoré nám pomôžu odstrániť tento odpor (ktorý vie byť niekedy dobre utajený a mnohovrstvový) sú skutočne podstatné pre to, či nám bude zákon rezonancie prinášať dobré výsledky.

„Nechať plynúť“ neznamená prestať chcieť to, čo chceme. Je to skôr nasledovné:

• Neupínať sa na spôsob, akým sa naše prianie naplní. Prenechajme to systému, ktorý je na to určený – zákonu rezonancie! Nesnažme sa predstaviť si to. Nehľadajme tú jednú vec, ktorá všetky ostatné umožní. Musíme vytvoriť priestor pre hocijaký spôsob zhmotnenia a musíme si byť vedomí, že naše prianie sa celkom dobre môže zhmotniť spôsobom, o ktorom by sme ani nesnívali. Presne k tomu totiž väčšinu času prichádza. Kedysi som chcela byť slávna spisovateľka. Kým som sa snažila a využívala všetky prístupné možnosti, vždy sa našlo čosi, čo mi padlo ako polienko pod nohy. Ak som mala byť vyhlásená za víťaza súťaže, tak súťaž na poslednú chvíľu zrušili. (To je fakt.) Ak mi mali naspievať môj text piesne, prišla do toho nežná revolúcia a ceny štúdií vyleteli tak nahor, že z toho nič nebolo. Nakoniec som svoje predstavy vzdala. A potom, nejakých 10 rokov neskôr, ma nájdete na internete so stránkou, za ktorej návštevnosť sa nemusím hanbiť… Nikdy v živote by som nebola povedala, že byť „slávna spisovateľka“ vyzerá takto! A viete, čo? Pozná ma hodne ľudí a mám dosť dobré meno. A píšem. Takže …O týchto veciach by vedela oveľa viac rozprávať Snakebite. Dúfam, že tento článok objaví a povie, aké skúsenosti so zhmotňovaním prianí má ona!
• Nesmieme sa sužovať, či sa nám túžba naplní alebo nie. To neznamená rezignovať na ňu. Mali by sme sa na jej naplnenie tešiť! Mali by sme očakávať, že jedného dňa nám Univerzum doručí našu túžbu presne na prah dverí – a že bude úžasnejšia, než sme si predstavovali! To radostné vzrušenie musí ostať – len to „ako“ prenechajme na Univerze a tešme sa ako malé dieťa na to, aké prekvapenie to bude! Buďme pripravení na čokoľvek!
• „Nechať voľný priebeh“ znamená, že sa nestaráme, či sa už túžba napĺňa, pretože vieme, že sa naplní. Niekedy, niekde, nejako úžasne. Tak prečo si robiť vrásky?

Existujú techniky, ktoré nám uľahčujú odstúpiť a nechať veciam voľný priebeh. Fungujú tým, že z našej vibrácie odstraňujú negativitu, ktorá by mohla skresliť to, čo vysielame. „Odšumujú“ signál našich myšlienok, pocitov, vizualizácií a očakávaní.

Odkiaľ by sa negativita mohla do našej vibrácie dostať? Väčšinou z našich obmedzujúcich presvedčení, ktoré sme nazbierali a ktoré vlastne ani nie sú naše, ale ich do nás „naočkovalo“ prostredie.

Jedna z vynikajúcich techník, ako sa s obmedzujúcimi presvedčeniami a obavami vysporiadať, je EFT, technika „emočného uvoľnenia“ alebo jednoduchšie technika poklopkávania. (Aha, už chápete, prečo som ju napísala? )

Naše priania majú svojskú vibračnú frekvenciu, ktorá pritiahne ich naplnenie. Negatívne a obmedzujúce pocity a presvedčenia ovplyvňujú vibračbú energiu, ktorú vysielame, a tak strácame kontrolu nad výsledkom, ak ich neodstránime.

Jeden z bežných príkladov odporu je upínať sa na svoju túžbu. Kým večne špekulujeme a túžime, tak si vlastne sústavne pripomíname, že danú vec ešte stále nemáme! Toto vytvára špecifický pocit a nie je to pocit, ktorý k nám pritiahne to, po čom túžime. Čim viac je pre nás naše prianie otázkou života a smrti, tým viac odpudzujeme jeho naplnenie! Miesto toho by sme mali radostne akceptovať, že Univerzum nám prianie naplní v tom najvhodnejšom čase a tým najvhodnejším spôsobom. [Teraz už chápem, prečo ma anjeli toľko sekírovali s dôverou. A takisto chápem, prečo v okamihu, keď mi prestalo záležať na tom, či mi naplnia moje želanie, prišiel Uriel s informáciou, že sa dostávam do stavu, keď začnem zhmotňovať... ]

Ak sa teda príliš upíname na naše prianie, môžeme použiť EFT na to, aby sme tento pocit celkom uvoľnili, alebo ho aspoň znížili na takú nepodstatnú úroveň, že nebude stáť v ceste zhmotneniu túžby.

V konečnom dôsledku „nechať plunúť“ sa zakladá na úplnej vnútornej istote, že to, čo chcete, je na ceste. Je to ako keď idete do reštaurácie a objednáte si jedlo. Tiež stále nekontrolujete čašníka, či sa už robí, či majú prísady, či majú tanier a či vôbec vedia variť… Jednoducho sedíte, vychutnávate si posledné zvyšky hladu a tešíte sa, čo vám prinesú! A presne takto bude pôsobiť zákon rezonancie, keď mu budete plne dôverovať. Požiadate si o to, čo chcete, viete, že to príde a už nad tým zbytočne nešpekulujete. Tým urýchlite jeho zhmotnenie na maximum. Keď sa totiž upnete na istý spôsob, ako sa daný objekt túžby má k vám dostať, nebudete registrovať všetky ostatné možnosti a nevyužijete ich! Čiže budete sami sebe stáť v ceste…

A ako začať?

Tak, ako pri všetkých ostatných veciach – v malom… Vyberme si niečo, čo nás nadchýna, vzrušuje a urobí nám dobre, ale na čo nie sme až takí upätí. Nie sme fixovaní na žiaden termín, na žiaden spôsob, môžeme si zaželať a vystúpiť z cesty. Keď sa nám veci začnú napĺňať, získame obrovskú dôveru k zákonu rezonancie a môžeme ísť na niečo „väčšie“…

Kamarátka napríklad začala zhmotňovanie srdcovou záležitosťou a peniazmi. Tá srdcová ju rozhodne trápila viac… takže prvé sa jej zhmotnili peniaze!

Ďalšia vec, ktorá nám hodne pomôže, je vďačnosť. Tým, že silne preciťujeme vďačnosť za to, čo máme, priťahujeme do svojho života viac takýchto vecí.

Ale malé varovanie…

Veci sa budú diať. V závislosti od toho, čo ste si priali, môže nastať obdobie, kedy sa vám bude zdať, že sa vám život rozpadá pod rukami. Doteraz ste napríklad svojou vibráciou pritiahli do svojho života istých ľudí – partnera, priateľov. Keď teraz túto vibráciu zmeníte, začnete priťahovať iný typ ľudí – a váš pôvodný okruh známych a partner vám prestanú rozumieť a nebudú sa pri vás možno cítiť dobre… Váš život sa jednoducho začne zbavovať tých vecí/ľudí, ktorí už nebudú v súzvuku s vašou novou vibráciou!

Prijmite túto zmenu, nech by bola akákoľvek. Univerzum pre vás robí maximum tým najefektívnejším možným spôsobom!

Sedem základných zákonov Univerza

1. Zákon príťažlivosti / zákon rezonancie (LOA)

Zákon príťažlivosti (Law of Attraction) alebo zákon rezonancie hovorí, že čokoľvek vysielame do Univerza, to k sebe (a aj nám ako zdroju vysielania) priťahuje energie, ktoré sú v rezonančnom súlade, majú rovnakú alebo podobnú frekvenciu či vibráciu.

Zákon rezonancie možno vyjadriť rôznymi spôsobmi:

• Energia nasleduje pozornosť. (Na čo sa sústreďuješ, do toho vteká energia – tvoja i tá “Univerzálna”.)
• To, o čom premýšľaš, posilňuješ.
• Rovnaké priťahuje rovnaké. (Po slovensky: vrana k vrane sadá, rovné rovné si hľadá. )

Takisto existujú rôzne slovné spojenia, ktoré ho popisujú, hoci ľudia možno nevedia, že hovoria o zákone rezonancie:

• zčistajasna
• synchronicita
• božie požehnanie
• štístko
• náhodička
• osud
• karma

Ešte raz, “zákon rezonancie hovorí, že čokoľvek vysielame do Univerza, to priťahuje energie podobnej frekvencie, rezonancie alebo vibrácie“.

Zákon rezonancie dáva výsledky – či ich chceme alebo nie (ak sme Univerzu vysielali nechcene nejaký signál, napr. “nezaslúžim si…”).

Priťahujeme to, čo sme, a súčasne to, na čo sa sústreďujeme. Ak cítime negativitu, priťahujeme negatívne skúsenosti. Ak cítime lásku a vyrovnanosť, priťahujeme pozitívne skúsenosti. Môžeme pritiahnuť len tie kvality, ktoré sami máme. Takže ak chceme mať v živote voľnosť a radosť, musíme sa dostať do stavu, keď sa cítime, akoby sme voľnosť a radosť v živote už mali…

Skutočne, zastavme sa na chvíľku a poďme si precítiť, ako by sa tieto veci cítili. Ako by sme cítili voľnosť? Zmenili by sme zamestnanie? Žili by sme niekde inde?

A ako by sa cítila radosť? A hojnosť?

No dobre – a teraz, keď ste si ten pocit predstavili, tak zavrite znova oči a predstierajte, že to už máte. Predstavte si, že za tmou za vašimi viečkami je už domov, auto či partner, ktorých ste si vysnívali, či trezor plný peňazí alebo celkom zdravé telo…

Nesmiete si len predstavovať, že to máte. Musíte skutočne cítiť, že to máte a že ste si to zaslúžili.

No a teraz si priznajme – ako často denne zotrvávame v takýchto úžasných okamihoch a ako často miesto toho zotrvávame v negatívnych pocitoch ako “nemám to-a-to”, “som tlstý”, “ľudia ma nemajú radi”…

Keď sa sústavne sústreďujeme na to zlé – ako chceme pritiahnuť do svojho života to dobré?

Zákon rezonancie nie je nová myšlienka! V histórii ho učili Ježiš aj Budha. A hoci názov LOA dostal prednedávnom, existoval odjakživa!

Tu je pár príkladov:

• “Tvoja viera ťa uzdravila.” Toto povedal Ježiš. Ukázal, že ak chceme zastaviť utrpenie, musíme zastaviť naše obmedzujúce myšlienky a presvedčenia. Bola to viera toho človeka, ktorá ho uzdravila – začala ako myšlienka a premenila sa na vyliečenie. Ježiš nepovedal: “uzdravil som ťa”, ale “tvoja viera ťa uzdravila”.
  Veriť znamená mať presvedčenie, ktoré nám dodáva silu. Ktoré naše presvedčenia nám uzatvárajú cestu k tomu, čo chceme dosiahnuť? Tie nám stoja v ceste, že dnes nežijeme náš vysnívaný život! Musíme veriť v Univerzum i sami v seba!
• “Ako človek myslí, taký je.” Toto je výrok Budhu. Na čokoľvek sa v rozmýšľaní sústredíte, to sa zhmotní do vašej konkrétnej reality.
  “Sme, čo si myslíme. Všetko, čo sme, má pôvod v tom, čo si myslíme. Našimi myšlienkami utvárame náš svet.”
  “Všetko, čo sme, je výsledok toho, čo sme si mysleli. Ak človek hovorí a koná so zlým úmyslom, prenasleduje ho bolesť. Ak sú myšlienky a činy človeka čisté, obklopuje ho šťastie ako tieň, ktorý ho nikdy neopúšťa.”

A zasa si uvedomme, že zákon rezonancie pôsobí v oboch smeroch – tak pozitívne, ako aj negatívne! Ak sa teda stále sústreďujeme na to, že nemáme dosť peňazí na zaplatenie účtov, čo sa asi stane? Nebudeme mať dosť peňazí na zaplatenie účov! Ale ak sa dostaneme do duševného stavu, kedy sme presvedčení, že peňazí bude dosť, i keď ich teraz veľa nie je, potom si tie peniaze do života pritiahneme – buď ako peniaze alebo ako nápad, ako sa k nim dopracovať.

Ale na to, aby zákon rezonancie zabral, potrebujeme ešte niekoľko zákonov, o ktorých nás nikdy neučili:

2. Zákon úmyselného tvorenia

Zákon úmyselného tvorenia (Law of Deliberate Creation) hovorí: “To, do čoho investujem myšlienky, začínam priťahovať.  To, do čoho investujem emócie, začínam priťahovať rýchlejšie.”

To, na čo myslím, môžem dostať. Keď na to myslím s túžbou, očakávaním a presvedčením, vtedy to dostanem. 

Rozdiel oproti zákonu rezonancie je, že zákon rezonancie je ako bumerang – čokoľvek vysielame, to sa k nám vracia. Zákon úmysleného tvorenia vytvára istú vibráciu vedome, čiže nie sme otrokmi našich vibrácií, ale ich pánom.

Keď sme napríklad svedkami niečoho, čo v nás vyvoláva pocit spokojnosti, zvyšujeme svoju vibráciu a budeme vibrovať na vlne “šťastie”. Ak vidíme niečo, čo nás naštve, budeme vibrovať na vlne “zlosť”. A to, čo k nám príde, bude tá istá alebo veľmi podobná vlna. Budeme mať viac toho istého.

Ak nezapojíme zákon úmyselného tvorenia, sme len pozorovateľ. Máme istú realitu, podľa ktorej vibrujeme a podľa ktorej dostávame aj životnú odozvu. Ak máme dlhy, zistíme to a začíname myslieť “nemáme dostatok peňazí”. LOA nám ochotne prinesie viac toho, čím vibrujeme – a drží nás v uzavretom kruhu dlhov a nedostatku peňazí.

To značí, že LOA pôsobí automaticky - buď v náš prospech alebo proti nám.

Len čo začneme úmyselne tvoriť našu vibráciu, ako je to popísané vyššie, prerušujeme automatizmus pôsobenia LOA a začíname si cielene a úmyselne utvárať našu budúcnosť podľa toho, ako by sme ju chceli mať…

3. Zákon umožnenia

Tretí základný zákon je zákon umožnenia (Law of Allowing). Je to princíp najmenšej aktivity, princíp nulového odporu.

Existujú dva spôsoby, ako tento zákon začať uplatňovať. Prvý je dovoliť iným, aby boli takí, akí sú. Druhý je umožniť Univerzu, aby nám dodalo to, po čom túžime.

Poďme najprv na to prvé – umožniť ľuďom, aby boli sami sebou. Hovorme si stále dokola a nahlas:

Som, kto som.
A kým som sám sebou,
umožňujem ostatným, aby aj oni boli sami sebou.

Neexistujú dvaja ľudia, ktorí by boli rovnakí. Ak dokážeme “inakosť” toho druhého nielen tolerovať, ale aj akceptovať, vtedy žijeme zákonom umožnenia.

Ak sa zákona umožnenia nedržíme, tak veríme, že niekto by mal myslieť, cítiť, veriť a konať podľa toho, čo si my myslíme, že by “mal”. Tomuto sa hovorí mať perfektné predstavy a v našom živote tieto perfektné predstavy pôsobia veľa zla! Je to protiklad akceptovania iných – posudzovanie, a to je produktom hlboko zakoreneného strachu, že ak niekto iný myslí, cíti a koná inak ako my, je niečo s nami “v neporiadku”. 

Posudzovanie je emócia nižšej úrovne a ak vezmeme do úvahy LOA, budeme si takto priťahovať do života viac negatívnych ľudí, okolností a situácií. Ak potrebujeme, aby všetci a všetko bolo podľa našich predstáv, aby sme sa cítili na svete dobre a oprávnení, nikdy nepocítime voľnosť. Toto je presný opak voľnosti – je to zajatie vlastnými predstavami. A navyše sa nám nikdy nepodarí donútiť celý zvyšok sveta, aby sa správal tak, ako “by sa mal”. Z tohto dôvodu začínajú vojny…

Pozrime sa na možný príklad. Pozeráte na niekoho, kto rozpráva pri jedení a hovorí s plnými ústtami. Miesto toho, aby ste ho nechali jesť tak, ako je zvyknutý, začnete pociťovať znechutenie a odpor k tomu človeku. Skutočne si prajete, aby sa zmenil alebo prestal aspoň robiť túto jednu vec (hovoriť s plnými ústami). Navyše sa obávate, že aj vy nevyzeráte pritom zrovna najctnostnejšie, keď to nekomentujete… A tam miesto toho, aby ste ho nechali byť sebou samým, beriete to osobne a dovolíte, aby vám to pokazilo náladu a obralo vás v konečnom dôsledku o vašu slobodu.

Zákon umožnenia je tiež jedným zo zákonov, podľa ktorých “šľape” tento vesmír. Sú večné, sú tu navždy. Sú univerzálne, preto sú platné všade. Sú absolútne, či sa nám to páči alebo nie. Ovplyvňujú náš život, či si to uvedomujeme alebo nie…

Ak Univerzum o niečo žiadame a máme pritom negatívne pocity, blokujeme zhmotnenie nášho priania. Práve naše negatívne pocity nám bránia dostať, čo chceme. Ak prestaneme odporovať, dostávame sa späť do stavu umožňovania, aby k nám pritekala všetka tá hojnosť, úspech, blahobyt, voľnosť, radosť či šťastie.

Už vidíte, ako sa jednotlivé zákony navzájom dopĺňajú a spolupracujú? Ovládať len jeden z nich je dobrý začiatok, ale až použitie všetkých súčasne nám prinesie život, po akom sme vždy túžili…

4. Zákon dostatku a hojnosti

Štvrtý zákon sa volá zákon dostatku a hojnosti (Law of Sufficiency and Abundance). Hovorí: “Práve teraz máš v sebe všetko potrebné na to, aby si viedol život svojich snov.”

Hoci sme boli vovychovávaní do presvedčenia, že žijeme vo vesmíre nedostatku, pravý opak je pravda – žijeme vo vesmíre hojnosti! V tomto vesmíre máme nekonečné zásoby všetkých úžasných a dobrých vecí a skúseností. Je v ňom dosť pre každého! Vždy! Miesto toho sme si osvojili lož, že nie je dosť pre všetkých… Toto je lož nedostatku a obmedzení.

Pravda je, že máme absolútnu hojnosť a sme schopní vytvoriť si, čokoľvek potrebujeme. Žijeme v svete, kde z energetického a spirituálneho hľadiska máme neobmedzený prísun “vecí”.  Keď sme dostali život, spolu s ním sme dostali aj moc utvárať život tak, ako si zvolíme. A nikto nás o nič “neoberá”, ak má úspech v svojom vlastnom živote! Sme večné bytosti vo fyzickej forme; blaho a hojnosť sú základom nášho vesmíru.

Predstavy a predsudky zakorenené v nedostatku obmedzujú našu schopnosť bez námahy zhmotniť to, po čom túžime. Tento nedostatok nás mentálne kontroluje tým, že nás udržiava v stave túženia po tom, čo majú iní, alebo v stave snaženia sa byť lepší ako iní.

Väčšina z nás cíti, že čo sme, čo máme a čo robíme nie je “dosť”. To je obrovská lož! Už poznáme zákon rezonancie. Ak máme pocit, že nič nie je dosť dobré, tak budeme presne toto vťahovať do nášho života! Ak pociťujeme, že nie sme dosť významní, tak potom nie sme dosť významní. Ak pociťujeme, že nemáme dostatok, tak priťahujeme nedostatok.

Je na čase, aby sme sa pozreli na pravdu našej bytosti: my sme “dosť”. V tomto okamihu, ako to čítate, ste perfektní, úplní a kompletní presne v tej podobe, v ktorej momentálne ste. Pretože sme rozvíjajúce sa bytosti, vždy budeme túžiť po “viac”, ale ak k tomu začneme pristupovať z pozície “dnes nie je dosť”, nikdy sa nenaučíme pociťovať skutočný dostatok a preto čokoľvek zhmotníme, nebude nám dosť dobré!

Takže kedy bude “dosť”?
Kedy sa budeme cítiť spokojní?
Keď schudneme tých 5 kíl?
Keď budeme mať milión na účte v banke?
Keď budeme mať konečne ideálny vzťah?

Ako budeme vedieť, čo je “dosť”?

Ak stále hľadíme navonok, na okolnosti a situácie, aby boli viac “dosť” ako dnes, nie sme v “tu a teraz”  a neceníme si, čo práve máme! Ak sa budeme naháňať za vecami mimo seba, aby sme cítili, že máme “dosť” (mimochodom, krásne to popisuje pesnička I am… I said od Neila Diamonda), nebudeme nikdy pociťovať, že máme “dosť” – keďže Univerzum je nekonečne hojné, vždy tam bude ešte niečo, čo nebudeme mať…

Ak vychádzame z pocitu, že všetko v našom živote, čo práve máme, robíme a sme, je dostačujúce, zmocní sa nás obrovský vnútorný pokoj. Ak pocítime vďačnosť za to, čo práve v živote máme, a súčasne sa budeme tešiť na všetko to, čo si ešte ideme zhmotniť, spoznáme dokonalú radosť.

Čo keby sme sa práve teraz mentálne a emocionálne naladili na hojnosť? Čo keby sme pociťovali, že máme dostatok? Že sme perfektní takí, akí sme? Ako to urobiť?

Buďme spokojní práve teraz. Nečakajme, že budeme spokojní niekedy v budúcnosti.

Položme si ruku na srdce a povedzme nahlas: “Som spokojný(á) s tým, čo mám. Moja láska, bezpečnosť a šťastie ku mne prichádzajú z môjho vnútra, zo zdroja môjho stvorenia, ako zdroj a zásobáreň pre moje vlastné tvorenie.”

Začnime s tým, kde sme práve teraz a čo máme práve teraz. Stanovme si ciele, viďme sa, ako sme ich dosiahli, a buďme rozhodnutí urobiť všetko, čo treba, aby sme ich dosiahli. Mám takú malú afirmáciu, ktorú na to používam – a opakujem si ju denne: “Som ochotná urobiť absolútne všetko, čo bude treba, aby som sa stala lepšou a mala lapšie – každý deň a každým spôsobom.” To ma núti využívať každú, i drobnú šancu na zmenu a nečakať, až sa predo mnou otvoria hradné vráta do nového života!

Zhmotnenie nastáva, keď sme uzmierení s tým, kde sa momentálne nachádzame, kým súčasne nás vzrušujú možnosti, ktoré sú pred nami.

5. Zákon čistého potenciálu

Piaty základný zákon Univerza je  zákon čistého potenciálu (Law of Pure Potentiality). Tento zákon sa zakladá na poznaní, že naša skutočná podstata je čisté vedomie. Zdroj všetkého, čo je, je čisté vedomie, prípadne čistý potenciál (=možnosť), ktoré sa snaží vyjadriť samé seba pomocou rôznych foriem. (Ak je to zložité, nič si z toho nerobte, budeme sa okolo toho sústavne vrtieť ako pes za svojím chvostom.)

Keď si uvedomíme, že vedomie, ktoré hýbe našimi telami i dušami, je vedomie čistého potenciálu, rezonujeme na tej istej vlnovej dĺžke ako tá sila, ktorá zhmotňuje čokoľvek v našom Univerze. Všetko je možné a kreativita nepozná hraníc.

Zákon dostatku a hojnosti nás naučil, že Univerzum nepozná hraníc. Jeho potenciál (=možnosti) je neobmedzený. Jediné obmedzenia predstavujú naše vlastné strachy, pochybnosti, neistota, nedostatok viery, nedostatok dôvery alebo hociktorá iná nízkovibračná emócia.

Ak v živote pociťujeme obmedzenia, naše ego pociťuje strach a túži po veciach, ktoré ho “oslobodia” – peniazoch, prestíži, moci.

Čo sa stane, keď tieto veci odrazu zmiznú? Keď máme všetky tie peniaze, ktoré chceme – a odrazu o ne prídeme?

Naša sloboda bola podmienečná… Ak v svojej viere a v svojom vnútri vieme, že sme súčasť Univerza a že Univerzum nám poskytne všetko to, čo potrebujeme a kedy to potrebujeme, vtedy je náš potenciál (=možnosti) neobmedzený. Keď rezonujeme unisono s čistým potenciálom, neexistuje strach. Vtedy sme skutočne slobodní.

Ak sa chceme dostať do stavu čistého potenciálu my sami, potrebujeme si vytvoriť vzťah so Zdrojom a potom konať, akoby sme boli časťou tohto Zdroja. Preto je taká dôležitá pravidelná meditácia. Keď dovolíme sami sebe stíchnuť a len byť, vytvárame si spojenie so Zdrojom a s naším čistým potenciálom.

Keď cítime spojenie s Prírodou a vidíme tú úžasnú inteligenciu v každom jej výtvore a v každej živej bytosti, vtedy sa napájame na čistý potenciál. Sedíme a sledujeme západ slnka, počúvame padať lístie alebo žblnkať vodu, cítime vôňu kvetov… Všetko toto a oveľa viac je len prejavom čistého potenciálu.

Sme neobmedzení, poznáme len lásku, netreba sa ničoho báť, sme súčasťou čistého potenciálu. Všetko je možné, pretože nič nie je nemožné. Keď sme naladení na zákon čistého potencálu, sme ukotvení v svojom strede a cítime sa pokojní a v mieri so všetkým.  

6. Zákon nezaangažovanosti

Šiesty základný zákon Univerza je zákon nezaangažovanosti (Law of Detachment). Hovorí: “Ak chceme získať čokoľvek vo fyzickom Univerze, musíme sa vzdať svojej naviazanosti na to.”

To neznačí, že musíme vytvárať veci, o ktoré nestojíme, alebo že nesmieme stáť o veci, ktoré zhmotňujeme! Spomeňme si: “náhodička” a “štístko” neexistujú… Ak chceme niečo, musíme použiť zákon rezonancie. A zákon nezainteresovanosti pôsobí v súčinnosti s ním a s ostatnými zákonmi.

Celé je to o dôvere. Keď sme v stave nazaangažovanosti, dôverujeme. Nebyť zaangažovaný na tom, či výsledok príde, znamená naučiť sa dôverovať.

A teraz slovná hračka o dôvere, ktorá sa po anglicky povie TRUST:  To Rely Unto Spirit Totally, čiže “totálne sa spoľahnúť na Spirit”. A Spirit je v tomto ohľade naše Univerzum, ktorým tu toľko mávame hore-dole.

Keď vieme, že Univerzum nám dá to, čo potrebujeme – nie nutne to, čo chceme, ako by to najradšej videl náš “egúšik” -, potom sa naučíme urobiť, čo treba, a ísť ďalej. Výsledok sa už sám o seba postará a dostaví sa. Kedy? V tom najvhodnejšom okamihu. A keď dôverujeme Univerzu, že vie, ktorý okamih je “najvhodnejší”, tak sa veci dejú ešte rýchlejšie, pretože si zaprajeme a “praceme sa z cesty” zhmotňovaniu. Ak blokujeme proces zhmotňovania našimi strachmi, nedôverou vo výsledok, neistotou alebo úzkosťou, vlastne znižujeme efektívnosť toku energie a odďaľujeme okamih zhmotnenia. Ak sa naučíme dôverovať, žijeme v múdrosti neistoty a neurčitosti, kde v každom novom okamihu vznikajú nové a nové príležitosti… Spomínate si na zákon čistého potenciálu?

A sledujete, ako zákony budujú jeden na druhom? 

Nezaangažovanosť je iný spôsob umožnenia. Keď skombinujeme naše úmysly a neangažujeme sa do výsledku, začínajú sa naše túžby zhmotňovať.

To neznamená, že by sme nemali stanovovať ciele a robiť opatrenia na ich dosiahnutie. Zákon úmyselného tvorenia, sila zámeru a zákon nezaangažovanosti spolupracujú pri zhmotnení našich túžob. Ak k naším cieľom a túžbam pristupujeme cez zákon nezaangažovanosti, zostávame pružní a plní dôvery, keď nám Univerzum prinesie niečo, čo s nami rezonuje, ale my sme to neočakávali. Nezaangažovanosť nám umožňuje zostať otvorení a umožniť Univerzu, aby nám donieslo niečo možno ešte lepšie, niečo, čo sme ani nepovažovali za možné…

7. Zákon polarity

Siedmy základný zákon Univerza sa volá zákon polarity (Law of Polarity) a hovorí: “Jednota je množina najmenej dvoch.”

V dualite tejto hmotnej reality má všetko svoj protiklad. Polarita predstavuje dva extrémne aspekty jednej a tej istej veci. Napríklad “teplota” má dva póly: teplý a studený. Teplota je tá istá “vec” a prejavuja sa cez “veci”, ktoré sú rozptýlené medzi dvomi extrémami (=pólmi): teplý a studený. Mieru vzdialenia od týchto pólov meriame v stupňoch a priradenie k jednému z týchto dvoch pólov je podmienené individuálnym vnímaním toho, čo je “teplý” a čo “studený”. “Teplý” a “studený” značia pre rôznych ľudí rôzne veci – rovnako ako bohatý a chudobný, láska a nenávisť, dobrý a zlý, …

Čo je dôležité pri zákone polarity je pochopiť silu transformácie. Tým, že zmeníme svoje vnímanie a svoj následný postoj, dokážeme zmeniť naše prežívanie niekoho/niečoho zo “zlý” na “dobrý”. “Dobrý” sa pre nás stáva novou realitou. Ak sa budeme orientovať na vyššievibračnú energiu v tomto transformačnom procese, nahradíme ňou tú nižšievibračnú. Zo “zlého” sa stane “dobré”. Keď urobíme nejakú podobnú  voľbu, dostaví sa automaticky pôsobenie zákona príčiny a následku – ako seješ, tak žneš – v závislosti od toho, akú voľbu sme v danom okamihu urobili… Môžeme takto svoju vibráciu buď zvýšiť alebo znížiť – v závislosti od toho, ako sme volili.

Je v našej moci meniť postoje a vnímanie vecí. A touto zmenou začíname zhmotňovať život, ako by sme ho chceli mať.

Iným príkladom zákona polarity je fyzické a metafyzické.  Fyzické je to, čo vidíme, počujeme, cítime dotykom, chutnáme a voniame. Metafyzické je všetko, čo vnímame cez pocity, emócie či energiu. Ak chceme zhmotniť to, čo sme si predsavzali, musíme mať pokrytú tak fyzickú ako aj metafyzickú stránku veci. Fyzická časť v nás potrebuje konať, aby sa veci diali, a metafyzická časť potrebuje urobiť svoju energetickú “domácu úlohu”. Keď oboje skombinujeme, dostávame to, po čom túžime.

Preto veľa ľudí, čo videli film The Secret, je z neho nakoniec sklamaných a nedôveruje jeho obsahu. Aby sa veci diali, musíme urobiť tak fyzické, ako aj metafyzické prípravy. Až potom sa veci začnú zhmotňovať…